reklama

„Negri von“, alebo Európa má probém

Starý kontinent nikdy systematicky neriešil problém migrácie a dnes mu tak povediac „spadol na hlavu“. Európsky politici tento citlivý problém dlhodobo ignorovali, alebo sa mu venovali len okrajovo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu

Veď načo sa púšťať do citlivej témy, ktorej riešenie je zdĺhavé a nákladné? Navyše situácia nebola úplne katastrofálna a tak sa väčšina politikov zamerala na iné, populárnejšie oblasti (v záujme vlastného znovuzvolenia). Súčasné konflikty v Afrike a na Blízkom východe tak zastihli Európu totálne nepripravenú na nápor migrantov.

Dôkazom európskej nepripravenosti je aj a fakt ako si jednotlivé štáty (v rámci ale aj mimo schengenských hraníc) navzájom prehadzujú migrantov ako horúci zemiak. Pritom jav migrácie by vôbec nemusel byť pre Európu negatívnym. Mnohých žiadateľov o azyl by istotne privítal európsky trh práce nehovoriac o tom, že drvivá väčšina týchto ľudí naozaj pomoc potrebuje. Ale to by si vyžadovala systematickú prípravu. Nemôže sa predsa stať, že migrantov budeme naháňať po poliach ako prepelice.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ďalším dôkazom európskej nepripravenosti sú aj reakcie verejnosti. Na migrantov sme totiž neboli pripravení ani mentálne. Predpokladám, že väčšina populácie má na danú problematiku nejednoznačný názor, ktorý sa mení podľa aktuálnych správ z médií. Preto najhlasnejšie myšlienky zaznievajú z oboch extrémnych pólov názorového spektra. Na jednej strane máme xenofóbnych zadubencov, ktorí na sociálnych sieťach šíria poplašné správy o kultúrnej vojne, infiltrácii a ohrození našej civilizácie.. Samozrejme podľa nich ide o premyslený plán USA, CIA, Izraela a iluminátov na vyhladovanie Európanov cez sociálne dávky. Autori mnohokrát hrubo zavádzajú a účelovo strašia v záujme svojich vlastných politických cieľov. Na opačnej strane barikády sú dobromylovia, ktorí by bez výhrad radi privítali v podstate celú Afriku a Blízky východ a ubytovali v slovenských rodinách (najlepšie u suseda).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Paradoxne z rozumnej a kontrolovanej migrácie by Európa mohla veľa získať. Samozrejme ten systém nemôže byť v žiadnom prípade postavený na kvótach pre jednotlivé štáty. Nemôžeme si tých ľudí nedôstojne prehadzovať ako tovar na základe vymyslených počtov. Však ide o reálnych ľudí, ktorí majú isté predstavy, predpoklady, schopnosti a patria k nejakému kultúrnemu spoločenstvu, rodine atď.

Naopak z dnešnej situácie ťažia len a len prevádzači. Mnohokrát ide o do značnej miery organizovaný proces za účelom zárobku (nie za účelom kultúrneho likvidácie Európy).. Dotyční zámerne zvyšujú napätie v konfliktných regiónoch a šíria medzi jednoduchými ľuďmi bludy o európskej pohostinnosti, o miery a spoľahlivom sociálnom systéme. Tak sú nešťastníci aj pod tlakom vonkajších okolností ochotní predať celý svoj majetok a nechať sa odviezť do zeme zasnúbenej. A keďže nepripravená Európa nevie odkontrolovať svoje vlastné hranice, túlajú sa nám tu títo nešťastní ľudia kade-tade..

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Možno to znie ako klišé ale problém sa naozaj musí začať primárne riešiť v domovských krajinách migrantov. O úlohe západného sveta v totálnej destabilizácií priľahlých regiónov by sme mohli polemizovať hodiny. Ale informačná kampaň v regióne o pravdivej situácií v Európe je lacnejšia ako dnešné „naháňanie migrantov po kukuričnom poli.“

Samozrejme medzi prichádzajúcimi migrantmi sa nájdu aj špekulanti a ekonomickí prospechári. Ale dobre nastavený imigračný systém, by týchto ľudí mal veľmi rýchlo selektovať. Tu sa stotožňujem s názorom prof. Krčméryho, ktorý vraví, že dnes je prvoradé “pomáhať tým, ktorí utekajú pred vojnou, genocídou či náboženským útlakom. A to sú momentálne iba tri krajiny - Irak, Sýria a Jemen. Ak je to krajina, kde je vojna a kde sa porušujú ľudské práva, tak ich musíme prijať. Tam nič nevyšpekulujeme. Tí ľudia utekajú, lebo im ide o život. Väčšina z Afriky sú ekonomickí utečenci.” (rozhovor tu http://www.cas.sk/clanok/330641/najlepsi-rozhovor-o-utecencoch-aky-ste-citali-profesor-krcmery-koho-prijat-a-koho-nie.html a tu http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/profesor-krcmery-temu-utecenci-ludia-si-strasiaka-najdu-vzdy.html)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Európa teda stojí pred veľkou výzvou ktorá si v prvom rade vyžiada od európskych lídrov výraznú mieru politickej odvahy

P.S.

Nie som sociológ a ani odborník na problém migrácie. Ale ako jedno z reálnych riešení mi pripadá je postupné zriadenie azylových centier mimo alebo na okraji Európy. Aj pri obrovskej migrácií do spojených štátov bolo veľké prijímacie centrum pre utečencov na ostrove Ellis Island pri New Yorku. Inak sa do štátov nedalo dostať. Už pred 200 rokmi zvládli USA postupne zaevidovať, ošetriť a vybaviť státisíce migrantov. Francúzky minister nedávno navrhol, aby podobné centrum bolo zriadené v africkom Nigeri, cez ktorý prúdi väčšina afrických migrantov. Domnievam sa, že európska agentúra Frontex by mohla podobné centrá zriadiť na mnohých neobývaných gréckych ostrovoch (možno výmenou za čiastočné zníženie gréckeho dlhu). Tu by odborní pracovníci mali čas a možnosti posúdiť či ide o ekonomických špekulantov alebo o ľudí čo majú reálnu šancu získať štatút utečenca a politický azyl. Tí by mohli byť podľa kvalifikácie prideľovaní tam, kde ich trh práce naozaj potrebuje. Nie je v zásade problém zriadiť portál pre členské štáty, kde by presne definovali počty a pracovné zameranie ľudí, ktorých môžu a chcú prijať.

Toto riešenie by bolo podstatne lacnejšie ako dnešné odchytávanie a posudzovanie migrantov už na území EÚ a v niektorých prípadoch ich následné vyhosťovanie.. Samozrejme tento systém by si vyžiadal v dôslednú ochranu hraníc. Tak aby aj prevádzač aj migrant vedel, že inak ako cez visuté azylové centrum sa dnu nedostane..

Oliver Kríž

Oliver Kríž

Bloger 
  • Počet článkov:  44
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Petržalčan, poslanec mestského zastupiteľstva hl. mesta Bratislava, zakladateľ o.z. Mladá Petržalka a predseda hnutia Mladá Bratislava Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu