Veľké ŠtBácke ucho dorazilo do Bratislavy

Autor: Oliver Kríž | 12.10.2015 o 9:36 | (upravené 14.10.2015 o 16:56) Karma článku: 4,88 | Prečítané:  1398x

V piatok 9.10. 2015 som podal trestné oznámenie na poslanca Hrčku. (http://www.cas.sk/clanok/332863/trestne-oznamenie-na-poslanca-ktory-odkryl-kauzu-mestske-podniky-skonci-hrcka-za-mrezami.html

Ten totiž ešte na jar tohto roku išiel na súkromné (sic!) pracovné stretnutie s poradcom primátora, „ozdobený“ tajným nahrávacím prístrojom. Rozhovor o politickom usporiadaní po voľbách nahral a následne pustil do obehu. Pritom  vopred nemohol vôbec tušiť či v rozhovore odznejú slová, ktoré by mohli mať akýsi korupčný podtón. Nahrával jednoducho preventívne (tak ako asi nahráva aj iné rozhovory). Navyše, Hrčka aktívne nahováral spolu-diskutéra na to, aby priznal „že ide o korupciu...“. Ten to v rozhovore poprel a trval na politickom rozmere rozhovorov.

Domnievam sa, že mu vôbec nešlo o hľadanie pravdy a spravodlivosti, ale o osobnú medializáciu. To je však vedľajšie. Mám za to, že svojim konaním „prestrelil“ v dvoch rovinách:

1. PRÁVNA

Trestný zákon (č. 300/2005 Z. z.) je  v § 377 veľmi jednoznačný a odstavec č. 1 hovorí: kto poruší dôvernosť neverejne prednesených slov alebo iného prejavu osobnej povahy tým, že ho neoprávnene zachytí záznamovým zariadením a takto zhotovený záznam sprístupní tretej osobe alebo ho iným spôsobom použije a inému tým spôsobí vážnu ujmu na právach, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

2. MORÁLNA

Nahrať si niekoho tajne počas rozhovoru je niečo tak odporné a ľudsky prízemné, že si to normálny človek nevie ani predstaviť. Dokonca myšlienka na to, že by ste si niekoho tajne nahrali bežne ľuďom nenapadne ani v momente ak sa rozhovorom s niekým dozvedia nejakú chúlostivú, nepríjemnú či zlú vec. Normálnemu človeku je na vracanie už len z predstavy, že by si mal rozhovor s niekým tajne nahrávať. To že si niekoho tajne nahráte a nelegálne získanú nahrávku ešte aj zverejníte a použijete v politickom boji vás radí do úplného ľudského suterénu.

V minulosti sa k takémuto suterénu verejne znížili len traja politici a zhodou okolnosti to boli postavičky, ktorých politická kariéra, či volebné preferencie začali naberať prudký spád smerom dolu. V prípade premianta tajného nahrávania, ktorým bol Pavol Rusko, to bola kombinácia viacerých faktorov a to padajúce preferencie strany ale aj osobné, politická porážka a pomsta. U korunného princa nahrávačov -  Igora Matoviča, to bola snaha zastaviť pokles preferencií jeho hnutia a zároveň odstaviť hlavného „odoberača“ percent Rada P. A ideme do finále - nahrávačské páža Jano Hrčka, ktorého kariéra sa postupne míňa tým, že si uvedomil, že nedokáže pre občanov urobiť nič konkrétne  a zmysluplné a jeho kritiky všetkého a všetkých sa nikto v Bratislave ešte nenajedol. A preto slizko, pokútne NAHRAL aj preto, aby zakryl škandály, ktoré sa na neho valia v jeho vlastnom úrade v Karlovej Vsi.

Parádne zoskupenie: Rusko, Matovič, Hrčka. Ľudia s ktorými sa už nikto nechce rozprávať, a ani vedľa nich sedieť. Otázka teraz znie, kto je viac nahratý: My, či táto trojica?

Nemôžeme pripustiť aby sa eštébácké a fízlovské metódy tajného nahrávania rozhovorov ľudí, stali  bežnou súčasťou nášho života. Takéto nechutnosti nás vracajú pre rok 89 a preto by sme metódy politikov typu Ruska, Matoviča a Hrčku mali zo spoločnosti vylúčiť! Je neprípustné aby kriminálne činy nahrádzali spravodlivosť!

Moje podanie je v prvom rade poukázanie na prízemné chrapunske konanie Hrčku ako bezcharakterného človeka ktorému nejde o vec ale len o prezentáciu svojej osoby metódami a spôsobom ktorý len a len dokumentuje jeho úbohosť.

Treba pripomenúť, že to nie je prvýkrát, keď dobrodruh Hrčka prekračuje všetky písané aj nepísané hranice. To všetko za účelom propagácie svojej osoby, prípadne ako dymovú clonu pre svoje prešľapy v KV (http://www.cas.sk/clanok/330819/v-karlovej-vsi-sa-rodi-jedna-kauza-za-druhou-bordel-v-urade-spina-na-uliciach.html).

Využívanie fízlovských praktík môžeme tiež považovať za nástroj, cez ktorý sa Hrčka snažil zastaviť úsilie o zmenu vo vedení mestských podnikov. Tú zmenu, ktorá mala konečne priniesť  ich otvorenie verejnej kontrole, transparentnejšiemu a hospodárnejšiemu fungovaniu. Dúfal, že sa mu podarí zachovať doterajšie, zatuchnuté štruktúry na svojich miestach (niektorí riaditelia podnikov boli na svojich miestach viac ako 10 rokov). Len pre ilustráciu:

(http://oliverkriz.blog.sme.sk/c/375885/trojsky-kon-v-bratislavskych-vodarnach.html)

(http://m.banoviny.sk/najnovsie-spravy-z-bratislavy/samosprava/vo-vedeni-mestskych-podnikov-sedia-stranicki-nominanti.html?page_id=321129)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?